Krakova hoľa z Demänovskej doliny

Keď horské hrebene nad 2000 metrov pokryje prvý jesenný sneh, je ideálne nájsť si cieľ túry tesne pod snehovou čiarou. V tomto prípade sme sa rozhodli pre Krakovu hoľu (1752 m.) v Nízkych Tatrách a výstup na ňu po modrej od Demänovskej jaskyne Slobody.

Autom z Popradu to na miesto štartu máme pohodlných 45 minút. Na parkovisku, ktoré slúži predovšetkým návštevníkom jaskyne, zaplatíme parkovné a vyrážame na túru. Po krátkych serpentínach prechádzame okolo vchodu do jaskyne a po modrej značke stúpame hore ešte zachovaným smrekovým lesom.

Je pre nás stále ťažšie na takéto túry vyrážať niekde, kde sme ešte neboli, aj preto sme si tento cieľ šetrili. Je krásne počasie a tešíme sa na výhľady, pre nás úplne nové.

Serpentíny v lese sú poznačené lokálnymi vývratmi spôsobenými víchricou, asi ešte z predošlej zimy. Chodníček je ale vedený s rozumom a dlhé serpentíny sa výrazne odlišujú od mnohých novších turistických chodníkov, ktoré vznikli preznačením nejakej nepoužívanej ťažobnej linky na drevo... Prečo sa aj dnes tie turistické chodníky nemôžu robiť ako kedysi? Si musím často povzdychnúť pri potulkách Slovenskom, ale zároveň sa teším, že dnes to bude iné a lepšie ako som zvyknutý...

Po nabratí výšky v lese vychádzame na strmé trávnaté lúky a otvárajú sa nám výhľady na Nízke Tatry a Demänovskú dolinu, ako ich nepoznáme. Po kratšom klesaní prichádzame na sedlo Machnaté. Niekde dole v doline napravo sa nachádza rovnomenná lezecká oblasť. Pokračujeme ďalej po hrebeni a kocháme sa hlavne výhľadmi na Poludnicu a na bočnú dolinu, vedúcu smerom do Jánskej doliny. V pozadí vidieť viadukt diaľnice neďaleko Liptovského Hrádku, a samozrejme úžasné výhľady na biele hrebene Západných a Vysokých Tatier.

Nasleduje záverečný výšľap hore ku rázcestiu a následne už na vrchol Krakovej hole. Stojíme na vrchole, ktorý sme už hodnú chvíľu pozorovali zdola. Tie výhľady smerom na celú Liptovskú kotlinu aj s Marou stoja za to.

Naspäť sa vraciame tou istou trasou. Nuda nehrozí, otvárajú sa nám výhľady, ktoré sme pri stúpaní mali za chrbtom.

V lese v strmších úsekoch využívame palicovú techniku, a tak ku autu prichádzame v pohode. Hodinky namerali 1100 nastúpaných metrov a 18,5 prejdených kilometrov.

Viac už v galérke a samozrejme na Strave (odklik dole).

Martin Bartoň