Nízke Tatry

Ďalší nenápaný, ale veľmi vďačný tip na krátke, ale pekné jesenné slnečné dni. Pri vstupe do Demänovskej doliny po pravej strane minieme odbočku do Pavčinej Lehoty, a vzápätí odbočujeme vľavo. Parkujeme na prvom parkovisku hneď pri ceste vpravo. Peši vyrážame popri dvoch reštauráciách a hoteli staršieho typu, prechádzame skratkou cez už prázdny kempig Bystrina a napojíme sa na žltú značku. Logicky vedúce serpentíny, pomocou ktorých naberáme výšku, nám dávajú tušiť, že aj tento chodík pamätá lepšie časy budovania turistických chodníkov.

Keď horské hrebene nad 2000 metrov pokryje prvý jesenný sneh, je ideálne nájsť si cieľ túry tesne pod snehovou čiarou. V tomto prípade sme sa rozhodli pre Krakovu hoľu (1752 m.) v Nízkych Tatrách a výstup na ňu po modrej od Demänovskej jaskyne Slobody. Autom z Popradu to na miesto štartu máme pohodlných 45 minút. Na parkovisku, ktoré slúži predovšetkým návštevníkom jaskyne, zaplatíme parkovné a vyrážame na túru. Po krátkych serpentínach prechádzame okolo vchodu do jaskyne a po modrej značke stúpame hore ešte zachovaným smrekovým lesom. Je pre nás st

Krátka a pekná prechádzka na pár hodín hore a dole, ktorou sa dá do značnej miery vyhnúť tým negatívnym „pozoruhodnostiam“, o ktorých sa v súvislosti s Demänovskou dolinou dnes asi najčastejšie hovorí. Výhoda je tá, že na Lúčkach, hneď pri autobusovej zastávke, kde začína zelená značka, človek vlezie do lesa a ihneď stratí z dohľadu to miestne „stavebno-investičné“ šialenstvo, ktoré sa tak nehodí do národného parku. Ale v konečnom dôsledku si za to môžeme sami – lebo kde je dopyt, je aj ponuka. No dosť kuvikania, ideme hore. Na úvo

Čávec túristy! To som zasek já Džony, ale teraz sa my to vélice lúbilo de sme boli, tak sem si povedal, že vam zasek napišem. Nééé žadne hejty, fakt to bolo suprove! Lebo zasek ma ukecal kamoš, ten isty zuryvy turista jak kedysik davno čo som pisal. Ale že žadna stanovačka any blato, že sa my to faaakt bude lubyt. A že goračove handry si prámo tam možem kupyt a že dialnica až tam ide a že nórmalne civilyzovane ako ludya v hotely dame noc a aj dóbre zahulakame na party, aj babenky dojdu... Normalne ma nahecoval, to sa mi pači, šak tak nejako ma poradny odych v

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Sme len pár kilákov na východ od Banskej Bystrice - v Lučatíne, na miestnej vlakovej zastávke v strede dediny. Stojí tu aj bus a dá sa tu aj parkovať. Preto je to dobré východisko pre začiatok vychádzkového okruhu po príjemných miestnych chodníčkoch a lúkach. Celé to zaberie tak 3 – 4 hodiny, podľa tempa. Ozaj fajné trebárs na vytrasenie nedeľného obeda. Bez nejakých veľkých prevýšení a (až na výnimky) aj bez prudkých stúpaní, zato s parádnymi výhľadmi do okolia. Ak samozrejme nebudete mať hmlu, aká je na fotkách. Lučatínčania si na okraji l

Nemýliť si s režimom OTP, aj keď očkovaní, testovaní a prekonaní boli všetci účastníci zájazdu. Táto Stíhačka bola protestná, protismerná a polovičná.  Protestná preto, lebo ako vieme, oficiálna Stíhačka bola tento rok zrušená. Vďaka jednej fanatickej ženskej a jej pošahanému o.z. Nufia. Lebo áno, verejná kontrola, konštruktívna kritika a fundované námietky zo strany verejnosti sú v demokracii bežné a aj potrebné. No ak si niekto lieči svoje komplexy tým, že škodí ostatným a ešte na to zneužíva zákony (ktoré žiaľ tiež nemáme doko

V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi ). To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Aj pár kvapiek na nás spadlo, a

Je 28.2.2021, tri hodiny ráno a sedím v aute s Palim, ktorý ma vezie do Vernára, kde ma vyloží a fičí už tradične zbierať tatranské výškové metre. Ja vyrážam na hrebeň Nízkych Tatier, s plánom nonstop prechodu z Vernára na Čertovicu. Sú to dva mesiace, odkedy mi bola diagnostikovaná pomerne zvláštna a nešťastná choroba. Glomus jugulare tumor. Doteraz úplne neznámy pojem sa z ničoho nič stal dosť pevnou súčasťou môjho života. Nádor v hlave, síce s najväčšou pravdepodobnosťou nezhubný, ale na veľmi, veľmi zlom mieste, navyše s perspektívou rastu

Kto pozná cestu z Donovalov pod Prašivú, isto si už niekedy všimol murovaný domček na pasienkoch sedielka Príslop (1137 m) medzi Kečkou a Štrosmi - bývalý salaš alebo čo to bolo. Pásli tu Podkoničania aj Selčania. Dnes stačí odbočiť dákych 100 metrov z červenej značky na okraji lesa pod Štrosmi. Nedá sa minúť a už je tam dlhšie aj šípka na palici. Je zhruba v polovici trasy a tiež aj „na polceste turistického vkusu“ – niečo medzi otvoreným prístreškom v Hiadeľskom sedle a drahým ubytovaním na Donovaloch. Domček dlho žil len tak – tak

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t

Posilnený sprchou po návrate zo sopky (viď dole: odkaz na Rišov článok o Poľane) sa s mojím sprievodcom a ubytovateľom s vďakou lúčim a premýšľam, čo o tejto skorej, poobednej, štvrtej hodine ešte vymyslieť. Totiž, celé Slovensko je behom denného svetla na cestách a diaľniciach upchaté. Presvedčil som sa o tom cestou do Bystrice v piatok a týždeň predtým aj na hlavnom severnom D1 ťahu. Počasie je prajné, síce hlásia búrky na kopcoch, ale sprobovať treba. Som po Poľane aj ukrútený, ale vôľa dačo skúsiť nechýba. Preto si vyberám viacfaktoro