Nízke Tatry

Kto pozná cestu z Donovalov pod Prašivú, isto si už niekedy všimol murovaný domček na pasienkoch sedielka Príslop (1137 m) medzi Kečkou a Štrosmi - bývalý salaš alebo čo to bolo. Pásli tu Podkoničania aj Selčania. Dnes stačí odbočiť dákych 100 metrov z červenej značky na okraji lesa pod Štrosmi. Nedá sa minúť a už je tam dlhšie aj šípka na palici. Je zhruba v polovici trasy a tiež aj „na polceste turistického vkusu“ – niečo medzi otvoreným prístreškom v Hiadeľskom sedle a drahým ubytovaním na Donovaloch. Domček dlho žil len tak – tak

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t

Posilnený sprchou po návrate zo sopky (viď dole: odkaz na Rišov článok o Poľane) sa s mojím sprievodcom a ubytovateľom s vďakou lúčim a premýšľam, čo o tejto skorej, poobednej, štvrtej hodine ešte vymyslieť. Totiž, celé Slovensko je behom denného svetla na cestách a diaľniciach upchaté. Presvedčil som sa o tom cestou do Bystrice v piatok a týždeň predtým aj na hlavnom severnom D1 ťahu. Počasie je prajné, síce hlásia búrky na kopcoch, ale sprobovať treba. Som po Poľane aj ukrútený, ale vôľa dačo skúsiť nechýba. Preto si vyberám viacfaktoro

Asi každý, kto už niekedy pešoval po hrebeni medzi Chopkom a Chabencom, musel si všimnúť výraznú bočnú rázsochu, odpájajúcu sa smerom na juh z Kotlísk. Dominuje jej na vrchole oblý, trávnatý kopec, s výškou 1980 m dominantnejší ako najbližšie vrcholy hlavného hrebeňa. Aj názov Skalka nesedí na prvý pohľad – ale len pre toho, kto sa nachádza na jej ozaj oblom temene. Bočné svahy, padajúce do Vajskovskej a Lomnistej doliny, sú strmé, rozbrázdené, bralnaté, divoké. Asi preto sú obľúbeným ihriskom pre miestne kamzíky, ktoré tam majú oveľa väč

No čo nám to tá korona spravila? Skrátila Stíhačku na polovicu, len na „detskú“ trať po Čertovicu! Alebo slovami hlavného riaditeľa letovej prevádzky Ľuba: pri súčasných obmedzeniach súvisiacich s pandémiou boli len dve možnosti – buď nič alebo to spraviť v kratšej verzii. Nie je asi vôbec sranda rozhodovať sa a vybavovať niečo v januári, keď nik nevie čo sa bude dať v lete. Každopádne vďaka za rozhodnutie pre tú druhú možnosť a samozrejme vďaka všetkým orgom a dobrovoľníkom za „unuváciu“. Odrazila sa potom tá neistota pandemická a

Cestné sedlo Vagnár sa nachádza na takej nenápadnej ceste ktorá vytvára skratku medzi Breznom a Čertovicou. Pri tomto smere je isto výhodné ju použiť. V sedle Vagnár vyrástla v poslednom čase veľká koliba vyzerajúca ako prerobená stodola. Pohansko to tu volajú a aj tu môžete hneď pri ceste dostať občerstvenie. Smerom z Vagnára na sever je možné dostať sa lesnými zvážnicami až na Čertovicu a pozitívnou novinkou týchto končín sú isto v zime upravované bežecké stopy. My ale zo sedla Vagnár vyrážame po poľnej šotolinovej ceste smer Dedečkova chata, s

Nad Telgártom nedávno vznikol pekný a nenáročný turistický cieľ ktorého súčasťou je aj vyhliadkový vrchol Žiar. Toľko hlásal tip v Rádiovíkende vypočutom niekedy no nie celkom dávno... Tak sme sa vybrali to omrknúť. Pred Telgártom v smere z Popradu stojí ďalšia novinka: Depo café. To sme tiež nemohli obísť. Výborné to bolo a mať možnosť takto sa naštartovať kávou a koláčom pred túrou to veru nie je v týchto končinách úplná samozrejmosť. V centre Telgártu sme na smerovníku síce objavili tabuľku so značkou a názvom Voglov chodník, ale info

Neistá doba si žiada rozhodné činy. Alebo aspoň rýchle rozhodnutia. Repete na nedeľný obed v teréne a možno aj na posledný sneh? Tak sprobujme. Zase sledovačka, čo kde kto vyviedol, nafotil, spustil a tak ďalej. Je toho na vstupy dosť. Parťáci mi dali jemne košom, lenže to vôbec nevadí, resp. užiť sa to dá aj osve. V sobotu prechod frontu a horšie mraky nikoho netrápili, pretože deň D bola nedeľa, to je kostol a oslava. O štvrtej ráno budík, jogurt, káva a ide sa, kérovačka za snehom. Pokojne sa šiniem krajinou, za Voznicou zase staré známe srnky a daniele

Počasie vyšlo prekvapivo ináč ako sľubovala predpoveď spred týždňa a nakoniec sa spravilo celkom pekne. Sledujúc reporty a kamery zo soboty, začínala moja nervozita jemne stúpať. A ešte keď aj Rišo začal básniť o dobrých snehoch, tak sa nedalo odolať. Rýchlo som vybavil rodinný opušťák, ten pandemický som už mal vo vrecku. Rýchle večerné zbalenie sa, posledné doladenie trasy a stretka a šup spať. Ráno sa bude ťažko vstávať. Ako obvykle u vážnych vecí fyziohodzinky idú rýchlejšie a tak 10 minút pred budíkom som už hore. Jeden jogurt a 

Po arktickom počasí sa zase dovalil hnusný odmäk, no prvé dni ešte vo vyšších polohách moc neuškodil. Naopak – aj dobre spravil, keď prilepil k zamrznutému podkladu nový sneh. Šialená zima, ako na hojdačke... Ale čo už. Šiel som teda vyskúšať tie vyššie polohy masívu Prašivej. Mal som viac variantov „denného programu“ podľa toho ako nohy pôjdu. Rýchlo sa ukázalo, že nejdú vôbec, tak som to nehnal po hrebeňovke, ale ostal som tam polyžovať. A dobre som spravil a nebol som sám – na starom ľade taká hutná, vetrom a už aj slnkom ubitá vrstva

 Na svete už neexistujú biele miesta, neobjavené. Človek, ten ustráchaný a večne zvedavý živočích strčil svoj nos už do každého kúta Zeme. A keď to pôjde, čoskoro sa vyberie aj na iné planéty.  Žijeme divnú dobu, a covid, ten neľútostný nepriateľ mieša naše životy ako v divokej ruskej rulete. Zákaz pohybu, len do prírody v rámci okresu. Z Popradu väčšinou smerujú ľudia na vzduch na sever do Tatier, čo tak sa vydať, teraz keď je všetko ináč, aj opačne na juh kúsok za kopec a pozrieť miesta zdanlivo neobjavené?  Začíname stúpať po zjazdo

 Štart zimy opäť veľmi slabý a tak šlapky všetkých druhov sú opäť závislé od syntentického bieleho prášku. Šlapať sa dá najlepšie už tradične na Chopku z oboch strán. My sme dnes otestovali slnečný kúpel na jeho južnej strane. Hneď na štarte nám Filip dobre poradil a z Krupovej (parking 5,-) sme vyrazili hore zjazdovkou 33, neskôr 35. (plánik v galérii) Nebyť umelého tak sa nešlape..., na jednom mieste asi 30 metrov po tráve (áno nielenže sa po nej smeje ale musíme už po nej aj šlapať :) Na južnej strane sme si dopriali výdatný slnečný kúpel,