Cez Chopec na Chopok, na pásoch

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktická, lebo jasná, bez vetra, ale čakanie na prípoj na mikulášskej stanici medzi bezďákmi sa dalo prežiť, som tam ako doma :-) Potom už predpoveď sľubovala takmer jasný deň, bez otravného vetra aj na hrebeňoch, čo už je čo povedať. A výhľady zaručené, bude to paráda!

Už začiatok zjazdovky z Vyšnej Boce je strmý a takých úsekov ešte zopár bude, tak nahadzujem „celoplošné“, presne na lyže orezané bezlepkové Gecká, nech to drží. Slúžia dobre už pár rokov. Vlekári ma posielajú pekne za kraj uratrakovanej pisty, ale stopa komfortne vytvrdená, dokonca aj otočky precvičím na pár miestach. Výhľady s naberaním výšky parádnejú, len škoda, že na začiatku hlavne na vyholené svahy v okolí. Nad prvým vlekom sa sklon zmierni, nad druhým vchádzam na chvíľu do lesa (do zvyšku lesa). Vpravo Tatry, vľavo Tatry, no nádhera.

Východ z lesa znamená hole, rúbaniská ostali nižšie. Výhľady do ďaleka sú v priezračnom vzduchu grandiózne. To už som na kopci - Chopci (1548 m), vrtím sa na všetky strany okolo drevenej vrcholovej tyče ako barová tanečnica. Predo mnou skororovinka na Rovnú hoľu (1723 m), odtiaľ je výhľad ešte kruhovejší. Všetko je pod snehom, ale bacha, len na oko! Základ slabý, prebára sa to. Z východu kľučkujem na vrchol pomedzi pahýle kríkov, na juh do Bocianskeho sedla kľučkujem mierne z kopca pomedzi ledva prikrytú kosovku. Našťastie stopa je aj tu prechodená perfektne.

Pásy odliepam až kúsok nad Bocianskym sedlom (na vyhliadke do záveru doliny Štiavnice) a užívam si peknú, aj keď opatrnú lyžovačku. Opatrnú preto, lebo prášok leží na nie úplne dokonale nosnej starej kôrke. Miestami hrabnem lyžami až do čučoriedok. Znovu naliepam na okraji lesa a o chvíľu som nazad v Bocianskom sedle. Čaká ma rozhodovanie, kade na hrebeň, ale rýchlo je to vyriešené – prešliapaný je len traverz do Kumštového sedla (zelená značka).

Ani na hrebeni nefúka, je síce hlboko pod nulou, ale slniečko svieti, čo viac chcieť? No, hádam len viac snehu, lebo stopa je tu často „prizdobená“ konárikmi kosodreviny, trčiacimi spod snehu. Ale na december dobré... Už sme asi zvyknutí aj na horšie, že? Túto hrebeňovú klasiku každý pozná, teraz je komfortnejšie ísť v mojom smere, viac do kopca. Aj vrchol Králičky podchádzam letným traverzom, aby som na pásoch nemusel z kopca kľučkovať pomedzi kadečo nepríjemné. Podobne posledný úsek ku chate – z toho krátkeho kopčeka to nie je príjemné, tam aj šutre trčia.

Sviatky sú, tak na Ďumbier tiahnu davy, pridávam sa k nim, ale nie už od chaty. Najskôr skúšam zlyžovať trochu nižšie, aspoň pokiaľ mi stromy nezačnú príliš zavadzať. Celkom fajn: rozlyžované síce, ale nepopísané miestečká sa ešte nájdu. A tu sa to takmer vôbec neprepadáva. O chvíľu už sa ale ťahám priamo hore ku chate. Výživné! Nejako mi to dupanie do kopca prestáva chutiť, ale zas je ešte len začiatok sezóny, hádam sa to polepší :-) Smerom hore je to každopádne pekne udupané, od chaty vyššie aj polyžovania hodné. Ku krížu na vrchole by som ani nemal ísť, aby som dodržal predpísaný rozostup :-) Z juhu začínajú doliezať mraky - zatiaľ len také útržky, aj keď chvíľu sa zdá, že vrchol bude v mlieku.

Do mlieka sa každopádne ponáram cestou na Chopok, aj keď nič extra, zas len také útržky. Zjazdík cez Krúpovo sedlo do Demänovského je ale najmenej príjemná časť túry. Nie však kvôli hmle. To snehu je v šutrovisku málo, žraloky striehnu tesne pod hladinou, stopa ak je, tak rozbitá pešiakmi. Že to tých ľudí baví, peši sa tu prepadávať... Pár takých upotených „vychutnávačov“ aj míňam, netvária sa príliš nadšene. Hore kopcom na Chopok je to už potom pohodlnejšie – aj stopa pevnejšia, aj tých šutrov menej, teda aj kľučkovania. Potom už len za odmenu zjazdovky, až dole na Lúčky na zastávku. Nakukol som síce zhora aj do Meteorologického a Školského žľabu, ale nezaujali. Ani odjazd Lukovou dolinou - chcelo by to ešte snehu, tak dúfajme, že príde. Lebo ani na pohodovú hrebeňovku by to ešte nebolo. Ale dobre bolo :-)

Rišo Pouš