Julka Batmendijnová, najrýchlejšia žena na Ceste hrdinov SNP

Najdlhšia a najznámejšia turistická trasa na Slovensku. V reči čísiel takmer 770 km a takmer 31 km prevýšenia. V reči výziev sen nejedného turistu, diaľkoplaza či ultrabežca. Väčšina z nich ju dáva na pohodu, po častiach, v rámci dovolenky či iných svojich možností.  Ale niektorí chcú ísť nad svoje možnosti. Teda nad tie, ktoré spoznali doteraz. Alebo aj nad možnosti iných. Pre tých je inšpiráciou najrýchlejší známy čas Ruda Pada z roku 1992: necelých sedem dní, a to všetko bez podpory (odkaz na report je nižšie). V lete 2018 sa o niečo podobné pokúsili Ivan s Paťom a Mikim. Ivanovi to vyšlo, trošku dlhšie ako Rudovi mu to trvalo, ale nebol to posledný pokus partie „XXX“. Tešíme sa na leto 2020. A zásadná vec: v podpornom tíme mali aj Julku, ktorá už vtedy mala chrobáka do hlavy asi poriadne pevne nasadeného. Takže sa zdá, že s módou jednorázových ultrabehov sa začínajú ukazovať aj vyššie ambície. Kam sa posunie ultrabežec, pre ktorého je „stovka“ už bežná vec?

Chrobák sa vyliahol o rok, vo štvrtok ráno 8.8.2019, na Dukle. Do cieľa v Devíne Julka dorazila v pondelok 19.8. - približne po 11 dňoch a 18 hodinách. Tak ako si to naplánovala, v čase medzi 10 a 13 dňami. Mal by to byť teda najrýchlejší známy „ženský“ čas prechodu Cesty. Dovolenka ako sa patrí na diaľkoplazku – len tak pre seba a svoje ambície. Skoro tajne, lebo je vraj posera. Nie pre publicitu, nie pre výkon za každú cenu. Na hrane medzi užívaním a trápením. Ale zároveň s myšlienkou, že sa možno podarí stanoviť ten ženský FKT. Len s malým podporným tímom: manželom, logistikom a hromozvodom Jurom, pacermi a nosičmi Lukim a Mikim a „podozrivou bielou dodávkou“. A ešte jedna moderná vec bola prítomná celý čas: gps tracker s možnosťou online sledovania jej postupu na webe. Ale len pre vyvolených - žiadna mediálna masáž a senzácie na počkanie už vopred. "Veď to robím len pre seba, ...!" (tie tri bodky sú cenzúra)

Mal som tú česť byť chvíľu pri tom. Bulvár je nemilosrdný, tak nás pozvali možno radšej dobrovoľne... Strávil som s Julkou na trase siedmy a ôsmy deň: od Donovalov po Skalku a od Skalky po Fačkovské sedlo. Po upršaných a krízových Nízkych Tatrách to bolo ešte upršanejšie, chladné a veterné dopoludnie vo Veľkej Fatre. Potom hlboko krízové, aj keď slnečné popoludnie v Kremnických vrchoch. Nasledoval našťastie krásny, otepľujúci sa štvrtok v Žiari a Malej Fatre. Dokopy 108 km a viac ako päť kilákov prevýšenia. Čiže len malá časť celku. Zato krízy a eufórie, kopce a zbehy, zvážnice aj single, ale najmä úsilie a odhodlanie. S vedomím, že aj napriek množstvu investovaného času a energie sa každú chvíľu môže niečo nenapraviteľne pokaziť. Pre smrteľníka možno až nepredstaviteľné.

Julke patrí odteraz na slovenskej scéne dvojnásobný obdiv. Ten prvý ako „hlavnej hlave“ Severného živloplaza už má. Nie je veľa ľudí, ktorí dokážu postaviť na nohy a v perfektnej kondícii udržať náročné ultrapodujatie - a neošedivieť pri tom. Ľahko sa to píše, ale orgovia vedia svoje... Ten druhý obdiv jej patrí za to, že sa vydala aj do neznáma iného ako organizátorského. Lebo ak vieš absolvovať ultramaratón, si síce frajer, ale ak ich máš prejsť jedenásť za sebou, to je už úplne iný level. A na to väčšina ľudí, ani ultrabežcov, nenatrénuje. To treba len skúsiť – a už len na toto sa neodhodlá len tak hocikto.

Takže buffka dole a hlboká poklona, až ku špičkám maratóniek. Toto tu je len stručná správa o nevšednom výkone. Našťastie špecifikom ultrašportu je fakt, že pre pozoruhodné výkony nie sú vyhradené len certifikované a oficiálne podujatia. Julka sa o svojich dojmoch a poznatkoch určite podelí so všetkými na svojom Denníku diaľkoplazky , a možno aj inde. Tešme sa, lebo sa o sebe isto veľa naučila.

Rišo Pouš

Julku som mal možnosť stretnúť osobne až na tohtoročnom Živloplazovi, ale jej úžasné reporty zo stoviek som mal samozrejme načítané už predtým. Keď som sa dozvedel, na čo sa chystá, tak som sa veľmi potešil. Patrím k veľkým fanúšikom projektov a ich propagácie... O to viac ma potešilo, že som mohol sledovať jej projekt aj "z obývačky." Ďakujem ;)

Julka je pre mňa asi tým najväčším príkladom toho, že "Ultra je v hlave." Áno, aj v nohách treba niečo mať, ale... Samozrejme k tomuto výkonu sa musela tvrdo a ťažko prebojovať. A to určite nielen s kilometrami na slovenských stovkách, z ktorých sa jej niektoré dokonca podarilo vyhrať.

Nie tak celkom dávno sme tu zverejnili článok o projektoch a FKT - najrýchlejších známych časoch. A teraz si tam môžeme s radosťou dopísať: ženské FKT na najznámejšej slovenskej diaľkovej turistickej trase má Julka Batmendijnová - slovenská deva, ktorej prúdi v žilách aj mongolská krv!

Ultra je punk!

Martin Bartoň