Gipsyho prechod nonstop. 9.4.2020

2. Osobná časť 

9.4.2020 

Hory sú ruky na ktorých smieš plakať. 

Touto parafrázou Váleka zapínam čelovku. 

Je polnoc. 

Vetry spia. 

Odnechcelo sa mi myslieť 

tak prezerám svoje svedomie. 

Zdravím sa horám a pokorne prosím o bezpečný prechod. 

Tu niekde sa zem nahla. Tu niekde aby som narazil čelom o čelo. 

Mesiac je noc po splne, jedna z mnohých naplánovaných skladačiek. 

Pred 34mi rokmi si nakreslil príbeh, 34ročný ho znovuobjavujem.

V doline si mal ani nie polročnú dcéru, moja má teraz 10 mesiacov. 

Či sa nám pretínajú myšlienky vedia len tie skaly naokolo.

Rilke povedal: “Chcem byť s tými, čo poznajú tajomstvá, alebo sám.”

Hlava sa striedavo prepína v režimoch šetrenia energie a koncentrácie, podľa terénu naokolo,

prvých nočných 6 hodín mi hraje dookola jedna melódia - vytrvalci asi chápu očom hovorím.

Nie je to žiadna hlboká pieseň o Nibelungoch ale detská riekanka: 

“na polici v hrnci, tam voľačo mrnčí, také oči mááááálo, skoro ma zožrááálo.”

Poznačený uspávaním Gréty. 

Další priebeh je meditácia.

Celá minulosť a budúcnosť ide bokom, stav, ktorý v Zene označujú za žitie prítomného okamihu.

Existuje len tu a teraz, každý krok, každý nádych napĺňa telo životom a výdych zbavuje bolesti.

Byť naozaj prítomný je premňa dar. 

Život je láska, symbióza, premena, vojna aj mier, nie vákuum a testovacia dráha, optimálne podmienky a primerané dávky endorfínu, hmotné dávky istoty, duševná zábezpeka, pokoj a bez-stres-nosť, rezeň na raňajky a infarkt na večeru. 

Z meditácie sa preberám na brnčalke kde ma začnú vyrušovať starosti tak ľudské.

Hlad.

Tatarka a Kečup.

Ak by niekto chcel vidieť a vedieť ako som pristupoval ku samotnej motivácii, tak vedz, že ja niesom žiadny športovec.

Nebola to príprava na športový výkon ale na cestu srdca.  

V mnohom ma tie dni zmenili a tí čo takou zmenou v horách prešli to vedia pochopiť. 

Strávil a trávim v dolinách voľný čas kde sa motám, vďaka tomuto prechodu a inšpirácii Gipsym

som spoznal miesta, ktoré som nepoznal a kde sa ďalej otvárajú veľké možnosti.

A zvedavosť nachádzať nové miesta a pohľady ale aj staré miesta sú cestou navždy, cieľ rýchlo uletí po dosiahnutí. 

Ďakujem Vladovi za túto krásnu logickú líniu prechodu a nielen zaňu.

A pozdravujem severy Vysokých Tatier kde sú ukryté poklady pre nás všetkých.

M. Válek: “Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.

Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a od sĺz.

Môžu pritúliť zachrániť a zohriať.

Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.”

3. Aktuálny prechod, podmienky a postupnosť

00.00 Brnčalka je tmavá a prázdna ako sklady hmotných rezerv v tejto epidémii ktorá ju zatvorila. 

Posledný týždeň striedania aprílového slnka a nočných mrazov vyrobila v dolinách nočný betón

ale vzhľadom na tatranskú klasiku sa nájde sneh každej kvality - firn, betón, ľadobetón, kôrka, 

prípadne kôra a pod ňou polmetrová krupica, v ktorej síce chodíš ale posúvaš sa pomaly naspäť.

V priebehu uplynulého týždňa som prešiel segmentovo viac ako polku sediel z prechodu

snažil som sa narobiť si stopy s vedomím, že to veľmi nevydrží pri tomto slnku. 

Po Fľašku do Veľkej Zmrzlej na pásoch, od nej na mačkách, traverzujem smer Medená kotlina, opäť na pásy ale je tvrdo. 

Rátal som stým a tak ma táto nočná rozcvička neprekvapuje, viac ako na pásoch idem na hranách a tak vnútorné stehná

vyklepávam ako správna gazdinka nedeľný rezeň. Pod zúžením mačky a paličky a striedavo cez kôru 

alebo na predných hrotoch až do Bachledovej štrbiny. Mesiac osvetľuje zo západu svahy do zjazdu.  1:50 hod. Obúvam rovno hore

a žiadne prekvapenie sa nekoná je betónovo a čelý žľab je dadaisticky okorenený zmrznutými mokrými splazmi, 

vypadanými lavínkami a zamrznutými snehovými guľami.

Zjazd sa snažím mať čo najrýchlejšie za sebou aj keď opakovane zastavujem

aby som stehná nezapiekol hneď nazačiatok, na ľadových grulách Lomnicuje kosti. Von zo žľabu doprava, prebeh už cez odtopený svah, traverz poza Téryho chatu, pásy, cikcak, mačky a do Žltej lávky, do sedielka pod Drobnou vežou, 2:50 hod., vidím stopy napešo smerom dole ale

na takého panské huncústva nie je čas, preto lyžujem zvrchu, prekvapenie? Ako inak betónovo tvrdo, okolo zúženia a kameňa zľava zošuch a traverz, napešo nabrať výšku a ďalej popod Javoráky, pásy a smer Studené sedlo, 3:50 hod, zhora lyže a nie centrálnym žľabom ale šikmo užším strmším žliabkom popod Poľský hrebeň, pásy až na úroveň Litvorového sedla. Mačky a rýchlo hore do Gerlachovskej lávky, tu stopa ostala! takže to ide expresne. 4:45

Hore mením paličky za dva cepíny a púšťam dolu svižne, snehu málo, 30 metrov po suchej skale, traverz Komarnických rokliny a výšľap do Východného 

Batizovského sedla, 17 minút. Zbeh 30 výškových pre nedostatok snehu a rýchle tvrdé lyžovanie cez Pasternákovu priehybu popod Batizovský a snažiť sa držať

Zbeh 30 výškových pre nedostatok snehu a rýchle tvrdé lyžovanie cez Pasternákovu priehybu popod Batizovský a snažiť sa držať

výšku, zas a opäť cez zmrznuté lavínové nánosy, nohy klepú o radosť. Pásy nemajú zmysel, je tu ľadová glazúra, takže na mačkách do sedla pod Drúkom. 

Brieždenie, najkrajší čas medzi dňom a nocou.

traverz popod Východnú Železnú bránu. Je to plytký svah ale je kompletne pokrytý glazúrou a pásy nedržia ani meter, takže napešo výbeh do Strážneho sedla.

Tu je vypadnutá kamenná lavínka do žliabku ale da sá to šuchnúť pomedzi. Držím výšku a smer Dračie sedlo, na pásoch, nie ideálne, cez náfuk napešo.

Zjazd a traverz pod Dračiu bránku, mačky cepíny, v polke už sneh oddelený od kameňa, slnko len práve vyšlo, takže je tu tvrdo. Tomuto starému strapatému lanu som neveril ani minulý rok a tento rok mu určite nezačnem veriť, na cepínoch a mačkách to ide hore. Nezdržujem sa rovno zliezam, smer staré nylonové lano, ktorému neverím ešte viac ako tomu na druhej strane, zliezam popriňom, je to mix snehovoskalný na 2 metroch ale pustí to. Lyže nechávam na batohu a valím smer chodník, nieje tam dosť snehu tak nemá zmysel obúvať lyže, keď ich po 100 metroch budem daváť dole. Pod retiazkami obúvam a traverzujem ponad žabie pleso. Na pásoch smer Volovcové sedlo, tu je na zjazd viac snehu ako minulý rok o takomto čase keď som prechádzal, takže komfortne ale tvrdo lyžujem dole a traverzujem Mengusáky smer Hincovo pleso a jeho severný koniec. Slnko pečie, krátky rukáv, pásy a smer Temnosmrečinské sedlo. V sedle dám proviant od Peťa a zlaňujem na pripravenom lane 50m dole. Druhý zlaňák už nedávam ale zúženie a momentálne už aj malý ľadopádik zliezam na cepínoch. Najľahšie oceľové mačky stále nie sú lezecké, takže hlavne na rukách a zapieram sa do okolitého snehu a skaly. Lyžujem smer Chalubinského vráta, krátky výšlap napešo a zjazd smerom na do traverzu na pomedzí morského oka černého stawu. Tu v pravom žliabku sadám do kosovky a sledujem strážnikov, ktorí sú na severnom okraji morského oka a keby som natraverzoval teraz, nestihol by som prebehnúť na čierny staw, čakám 15 minút a zázračne sa hýbu na juh, tak to púšťam, rýchlo prezúvam a bežkujem cez čarny staw pod nástup do kamzíčej. Tu som bol naposledy v sobotu  (4 dni pred prechodom) ale odvtedy tu slnko podmienky zťažilo, s čím som rátal. 

Takže idem rovno do cepínov a mačiek. Je ešte pred obedom, takže som v tieni a tak som to rátal ako jedinú bezpečnú možnosť. Zapichujem cepíny v tomto mixovom teréne, podmytý firn sa strieda so suchou trávou, ľadom pokrytou trávou, ľadopadmi, cencúľmi, skalou v policiach s nepríjemnou expozíciou. Cikcakujem improvizačne hore, zatiaľčo na černom stawe ma vyzerajú nápadníci, tieto podmienky by som tým pádom mohol označiť za cezhraničené. Je obed a z náprotivnej strany sa začínajú ozývať rany, vypadávajú mokré lavíny z masívu Mengusovského. Prechádzam cez rebro popod Lalku, tu vypadávajú kamene zo steny a urýchľujú moj posun do tieňa kde takisto nezostalo zo stopy nič a tak sa trápim prekopávaním hlbokej stopy alebo tvrdej stopy na predných hrotoch smerom do Vyšnej Kamzíčej štrbiny. Na druhú stranu je to peklo. Celý svah je totálna riedina a prehnitý až na skalu, prvý krok a som po bedro v snehu. Rýchla úvaha a obúvam lyže a púšťam to čo najrovnejšie do kotla, kde je sneh akej takej mokrej kvality a lyžujem smer Spádová dolinka, ktorá bola v sobotu veľmi tvrdá, teraz je tu menej snehu a viac vody, voda hučí popod sneh, nezdržujem sa a lyžujem čo najbezpečnejšie po ostrovčekoch bezpečia ku Ťažkému plesu. Pásy a ku zjazdu do bielovodskej dolinu ku potoku v dobrom snehu. Napĺňam camelbag, viem, že najhoršie mám za sebou a to ostáva v horách. Idem smer chatka tanapu a tu niekde nad ňou stretávam Lukyho, ktorý ma prišiel mentálne podporiť, zato ďakujem a viem, že šťastie je lepšie keď sa zdieľa. Snehu tu nieje veľa, kosovka je dávno vystrelená a stopa sa borí napešo po prsia, na pásoch o trochu menej. Cez potok sa to nezaobíde bez namočenia ale v lyžiarkach mám bazén takže to spôsobí len krátkodobé schladenie. Žľabom sa už hore ísť nedá, tu je 5 metrový vodopád, takže improvizačne sprava pomedzi kosovku napešo, nasucho, po kameňoch až na rebro odkiaľ krásne na pásoch cikcak po rebre až na úroveň sedla nad Zeleným. Do druhej strany je to najlepšia lyžovačka dňa, ľahko až ku potoku, ďalšia voda a smer Čierna Javorová dolina, skrz vystrelenú kosovku a krásne borovice limby. Tieto miesta milujem. Hang zľava, aj keď múdrejšie by bolo sprava ale hlava nie je extra čerstvá a v tejto fáze šetrím energiou. 

Za svetla do Čierneho sedla, dole Malou Zmrzlou dolinou je tvrdo a tým pádom rýchlo, čo vyhovuje, zlaňák nie je úplne príjemný, 50 metrovú repku čo si ťahám celý deň na chrbte ako partnerku zhadzujem, potok hučí z jednej aj z druhej strany, tých 25 metrov je takých minimálnych, tých 50 metrov na plnú dĺžku by bolo príjemnejších. Slnko zapadlo, za odmenu na záver lyžovačka v kôre ku Brnčalke  20:10. Na Bielu vodu od Šalviového prameňa nasucho, hladne, šťastne.

Prekvapenie na parkovisku, kamaráti, šampanské, radosť. Nič mi nedochádza, som rád, že už je bezpečne a pokorne ďakujem. 

Ďakujem rodine a kamarátom za pomoc a podporu, bez nich nemá nič zmysel.

Vo všetkých sedlách som bol niekoľkokrát, v priebehu sezón, videl som ako sa vnich menia podmienky a ako sa vnich správa vietor aj slnko. Minulú sezónu som bol z domu 70 dní v dolinách na lyžiach. 

V týžni pred prechodom som strávil cez 22 hodín v teréne, napr. príprava zlaňáku do piargovej dolinky, prešlapávanie a mapovanie podmienok v kamzíčej a spádovej, bachledovej, žltej, v čiernom, malej zmrzlej. 

Minulý rok o takomto čase som išiel prvú Vladovu časť z Brnčalky na Hincovo pleso ako skúšku.

 4. Časový harmonogram a údaje:

Gipsyho prechod

—— Štart - Brnčalka 00:00

1 Bachledova štrbina do msd —  1:50                     

2 Žltá lávka  — 2:50

3 traverz do žľabu z Drobnej veže do VSD— 2:52

4 Studené sedlo do velickej d.——  3:50

5 Zadná Gerlachovská lávka do Komarnických rokliny —— 4:45

6 Batizovské sedlo do Batizovskej doliny  —— 5:05

7 Sedlo pod Drúkom do Železnej kotliny  —— 5:40

8 Strážne sedlo do rumanovej dolinky  —— 6:03

9 Dračie sedlo do Dračej dolinky  ——  6:30

10 Dračia bránka do dolinky pod sedlom Váha  —— 6:50

——chata pod rysmi———7:05

11 Volovcovo sedlo do Hincovej kotliny —— 8:02

12 Temnosmrečianske sedlo - do Piargovej dolinky —— 8:50

13 Chalubinského vrata do kopki pod czarny staw pod rysmi —— 9:55

14 Vyšná Kamzíčia štrbina do Spádovej dolinky   —— 12:28

——Bielovodská dolina — Poľana pod Vysokou - chatka tanap ——  13:46

15 Sedlo nad Zeleným - —— 15:47

16 Čierne sedlo -—— 18:48

—— Brnčalka ————- 20:10

5. Výstroj - ako ťažký amatér aj ja si platím všetko takže toto nieje reklama ale premňa veci, ktoré mi fungujú: Pretekové lyže skitrab gara, pretekové nekarbónové palice skitrab gara, viazanie atk trofeo (menšia šanca na uvoľnenie preklápačky, tuhšia aretácia), batoh salomon x alp 23 (najlepší batoh na túry do tatier, silný mačkovník, namiesto kovového úchytu lyží je plastová spona -rýchly úchyt lyží aj palíc, dve pútka na cepín, nechal som si prišiť pracky na uchytenie lana), pierre gignoux lyžiarky, dva cepíny petzl gully, so sebou 50m 6,5mm repka, lekárnička, alu fólia, náhradná šnúrka do lyžiarok, camp oceľové mačky, 2x pásy, colltex pdg a atomic skins, petzl altitude sedák, 2x slučka, 2x karabína, 1x kýbel, ATK lopatka, pieps micro pípak, čelovka moonlightmountain gear 2000, hodinky coros vertix (20hodinový 1-sekundový záznam aj s meraním pulzu zobral 40% batérie), tričko s krátkym rukávom, karpos alagna vrch aj spodok, pérovka, helma, čelenka, dvoje rukavice - black diamond a arcteryx alfa, Camelbag 1,5l, gély a smoothie, tyčinky. batoh bol ťažký ale nebolo zneho čo odstrániť, takže som išiel ovešaný ako stromček. 

(Suma sumarum 7litrov vody (aj tak som takmer nemočil), 5 gélov, 3 tyčinky, 2 jablká, 2 banány - bolo teplo a ja som bol hladný, tak som jedol aj sneh, keby bolo treba tak kľudne aj kosodrevinu). Na túrach do 6hodín zvyknem nosiť 0,5l vody a max 2 jablká ale teraz bolo ozaj teplo a ja som bol smädný už keď som začínal. 

Odľahčovanie výstroje je nevyhnutné, podkožné zásoby skúseností budem potrebovať :)