Gipsyho peklo severu

Gipsyho prechod. Podrobný report z prechodu severnej časti: Hincove pleso - Chata pri Zelenom plese

07.04.2018 Hincove pleso 6:00

Budíček som mal o tretej. To, že dnes štartujem som sa rozhodol len večer po pozretí predpovede. O pol štvrtej som sadol do auta v Poprade. Zo zastávky električky Popradské pleso som odišiel 4:10. Pri Hincovom plese si obliekam pretekovú sedačku, pôjdem celý deň v nej. Dávam si na raňajky powerbarového smoutíka a vyrážam. Už je vidno. V strmšom už nasadzujem haršajzne. Chýbajú mi ešte zodve serpentíny na miesto kde chcem dať lyže na batoh ked mi vypne viazko, nevšimol som si že zaisťovacia páčka je dole. Lyžu zachytím ale haršajzňa padá dole pomedzi zamrznuté lavínové gule.

Je to poriadny kus dole. Rozhodujem sa rýchlo. Batoh aj lyže nechám na mieste, obujem mačky a bežím dole po tvrdom svahu. Haršajzňu nachádzam ľahko, s paličkami bežím nazad. Pekná rozcvička na začiatok, cca 50 v.m.

V Temnosmrečianskom sedle 6:45

vyťahujem zo skrýše lano. Oproti minulému roku keď som lano skryté pod sedlom už nenašiel teraz idem na istotu. Naposledy som tu bol v utorok. Zlaňujem 50 metrov rýchlo a bez problémov. Lano ostáva visieť a ja zliezam strmý úsek na miesto kde obujem lyže. Je tu kopec nového snehu ale naštastie drží.

V kotli musím traverzovať vypadnuté lavíny. Väčšina z nich vypadla len včera. Zamrznuté snehové gule sú veľmi nepríjemné, som rád, že mám širšie a pevnejšie lyže ako som pôvodne plánoval...

Do Chalubinského brány 7:35

vychádzam na mačkách. Ináč by to na tomto ľadovom tankodrome ani nešlo. Nezdržujem sa, pár glgov vody a lyžujem ku Morskému oku. Tu na mňa čaká pohľad na spúšť čo tu urobili lavíny popadané spod Mengusovských štítov. Celý svah je nepriechodný. Lyžujem až ku plesu, nalepujem pásy a šlapem ku chodníku vedúcemu ku Čiernemu stavu. Záver s lyžami v ruke po stope. Pri plese len obujem lyže a hneď ďalej. Cez natopené pleso idú pešiaci smer Rysy takže na lyžiach nemám žiadne obavy.

Prichádzam ku nástupu pod Kamzíčou štrbinou. 8:30

Kľúčové miesto celého dňa. Vypadnutá lavína ma nepúšťa na lyžiach až kam by som chcel. Lyže na batoh, mačky na nohy. S Matúšom sme tu prešli pred dvomi týždňami teraz ale pôjdem inou trasou ktorú som si vyhliadol pomocou fotiek. (žltá na fotke hore)

Prichádzam pod stienku. Píšu vraj za II. (v lete). Mixové lezenie, hliníkové mačky na skalu, čakan za krk, v rukaviciach sa chytám skaly. Kľúčovým miestom preliezam sústredene bez väčších problémov, následuje ešte nepríjemný traverz a potom už ľadový svah vyhladený lavínami. Do Kamzíčej štrbiny stúpam priamo. Svah je ľadový, lavíny nehrozia, som tu ešte v dobrom čase. Ponáhľam sa ako sa len dá, o nejakom rozložení síl tu nemôže byť reč. Na druhej strane ma čaká natopená Spádová dolinka.

Vyšná Kamzíčia štrbina 10:15

Vychádzam na slnko, hneď zisťujem, že svah do Spádovej je na blato. Schádzam dole na lyžiach a malé splazíky so mnou. Dolinou idem rovno, lyže v tom blate ledva idú. Prichádzam ku spádu. Viem presne kadiaľ aj keď zhora to nevidno. Tu je svah ešte mäkší a natopený. Všade naokolo čurká voda. Som tu už neskoro. Lyžujem opatrne s pocitom, že sa to môže dať do pohybu. Vydržalo to, mal som šťastie.

Dole prichádza pocit úľavy, z najhoršieho som vonku. Prichádzam ku plesu. Kamarát ma presviedčal pred týždňom aby som šiel dole žľabom vedúcim poza pleso aj keď som v ňom nikdy nebol. nachádzam zbytky starej stopy od lyží a... debil idem za ňou. Nasledujem stopu ktorá zmizne a ocitám sa niekde pri ľade nad strmým zrázom. Rýchlo nalepujem pásy a vraciam sa hore, už nešpekulujem a idem pod Pustú stráž kde vedie dole zostupový žľab ktorý dobre poznám. Stratil som cca 20 minút.

Lyžujem do Bielovodskej. Sneh je nablato. Brodím potok. Dopĺňam si vodu, rozpúšťam v nej šumák od Powerbaru. Je strašne horúco. Nachádzam stopu. Idem po nej dole. Triafam ku chatke. Od cesty ju nevidno. Od chatky vedie chodník do Rovienkovej. Stopa je prešlapaná akoby tu bola poriadna premávka. Miestami prenášam lyže úsekmi kde chýba sneh.

Vychádzam z lesa. Stojím pod žľabom vedúcim zo Sedla nad Zeleným. Minulý rok v ňom bola premávka. Teraz už je moc teplo aby som nad ním rozmýšlal. Šlapem cikcaky v kosovke až na úpätie hrebeňa. Strmý úsek idem po tráve a suti s lyžami na chrbte. Ľahké lezenie. Vyliezam hore na rebro a zapínam si lyže. Po čučoriedkach sa ide lepšie ako po mäkkom snehu. Stúpam hore a kvalita snehu sa pomaly zlepšuje.

V traverze ktorý je orientovaný SZ je ešte našťastie tvrdo aj keď som v ňom o hodinu neskôr ako pri prieskume v stredu. Vychádzam do 

Sedla nad Zeleným Javorovým plesom 13:30

Voskujem sklznicu tekutým voskom. Pomáha to len trochu. Lyžovanie nestojí zanič. Traverzujem v spodnej časti smerom ku potoku. Snehu je tu viac ako minulý rok ale kvalita mizerná. V potoku naberám liter vody. dnes už druhý raz. V tejto horúčave ísť bez možnosti doplniť vodu by bolo nemožné. Traverzujem terasou do ústia Čiernej Javorovej. Kvalita snehu sa zlepšuje. Na výšlap to je ok. Aspoň niečo je pozitívne. Výšlap od potoku do Čierneho sedla mi trvá presne dve hodiny.

Čierne sedlo 16:00

V sedle je oveľa viac snehu ako pred rokom. Vtedy tu trebalo dlhý úsek liezť po skale teraz po snehu je to luxus. Púšťam sa do zjazdu. Zase je to mäkké. Dnes som si teda vôbec nezalyžoval. Prichádzam ku prahu. Lyže dole, obúvam mačky a zliezam ku zlaňáku. Lano ktoré sme tu s Matúšom nechali je pod asi polmetrovou vrstvou ľadu. Je teplo všade tečie voda a moje predpoklady sa naplnili. Lano ide vytiahnuť bez problémov z ľadu. Zlaním dole a pod ľadom kopec čerstvého snehu.

Opatrne schádzam najprv peši. Ľad v smere od Jastrabky už tečie poriadne a na moje veľké prekvapenie pod ním je veľká čierna diera. Spadnúť do nej by znamenalo že ma nájdu až v lete. Obúvam lyže a lyžujem ku chate. 

Chata pri Zelenom plese 16:35

Medzičas od Hincovho plesa mám 10:35. Prvá etapa sa podarila. Som dehydrovaný. Idem piť...

Presne o 18:30 vyrážam ďalej. Vypil som dva litre tekutín, ziedol jednu polievku. Cítim sa výborne a s pomocou haršajzní sa dostávam vysoko do Medenej. Stmieva sa. Hore visí hustá hmla. Vnáram sa do nej súčasne so zotmením. Minulý rok som tadiaľto prebehol dvakrát, raz aj potme. Zapínam čelovku a nevidím nič len odraz svetla od hmly. Tu niekde sa mal žľab rozdelovať na dva prúdy. Nenachádzam odbočku, chvíľu sa mocem hore-dole a potom si priznávam, že takto to nepôjde. Aj keby som našiel správny smer tak ako by som sa orientoval ďalej kde na mňa číha ešte kopec nástrah?

Lyžujem dole popri mojej výstupovej stope. Sneh je na lyžbu výborný. Nad Flaškou sa vynáram z hmly. O chvíľu som pri chate. Ostanem tu na noc. V noci sa budím na smäd ale aj na silný vietor, ktorý sa vonku spustil. Celú noc popíjam vodu a vyzerám von oknom. Vietor neprestáva skôr naopak. Ráno sú kopce v mrakoch. Už som na ďalší pokus ani nevyrazil. Schádzam dole. Počasie v nasledujúcich dňoch vystavuje definitívnu sezónnu stopku.

Gipsiho prechodu som intenzívne venoval posledné 4 závery skialpových sezón. Dvakrát moju snahu výrazne ovplyvnil pohreb. Počasie 4 krát. Po tomto pokuse sa teším, že moje výpočty boli správne, a že mám konečne prejdený celý okruh po častiach. Či dostanem šancu aj budúci rok je neisté... 

Gipsyho prechod - stručná história.

26-28 04. 1986  Uskutočnil Vlado Tatarka (Gipsy) trojdňový okružný prechod Vysokých Tatier na lyžiach.

23-24. 03. 2012  Michal Malák a Miro Leitner urobili v ťažkých až nevhodných podmienkach prvé opakovanie prechodu, podrobný report nájdete pod článkom.

14-16. 02. 2017  Martin Eliáš spraví za tri dni prechod s pozmeneným poradím dní, vynechá Volovcovo sedlo ale pridá dvakrát Váhu, report dole.

27-28 03 2017  Karel Svoboda a Simon Kolaja dávajú prechod za dva dni. Z Brnče na Morské oko za 15,5 hod. Odtiaľ na druhý deň dobojujú na Brnču za 10 hodín. Obaja venovali prechodu celú zimu a všetky svoje víkendy v Tatrách. Od Martina Eliáša dostali informácie o kľúčových miestach. Pri prvom pokuse po incidente s lavínkou stratili v Spádovej dolinke lyžu. Ďalší pokus už bol úspešný. Za túto akciu dostali ocenenie od Českého horolezeckého zväzu.

Niekedy v zime roku 2000 mi Gipsy zakreslil vlastnoručne do mojej mapy Tatier okruh a popísal pár kľúčových miest. Povedal: "Ja som to išiel tri dni, pre vás by už mala byť výzva ísť to... rýchlejšie? kvalitnejšie? Nonstop? ja si už vlastne nepamätám ani čo presne povedal. Bol to pre mňa vtedy tak trochu šok čo to tam kreslí. Pozrel som sa bližšie a vôbec som tie sedlá nepoznal...

Gipsiho prechod je proces. Spoznávanie Tatier, objavovanie nového. Hľadanie, blúdenie, pokusy a nekonečné rozmýšlanie nad taktikou a logistikou. Človek, ktorý by to chcel prejsť hneď na prvý pokus by vlastne okradol samého seba o to množstvo zážitkov, túr a spoznávania. Hmm, ak by to teda prešiel.

Ísť to len tak, bez prípravy? Stalo sa mi, že som v Dračej bránke odkopával prevej vyše polhodiny, bolo to pred prechodom Brnča-Kriváň s Mikim, krátko potom tadiaľ prešli Mišo s Mirom Leitnerom... V roku 2016 sme pri prechode cez Temnosmrečianske sedlo dokonca odkopávali prevej na dva razy... neviem si predstaviť že by sme tam prišli prvý raz pri ostrom pokuse. Nehovoriac o hľadaní zlaňáku...

Na vrchole Everestu už stálo 7 Slovákov. Gipsiho prechod zatiaľ prešlo vrátane Vlada samotného 6 ľudí. Táto akcia svojou náročnosťou presahuje Vysoké Tatry. Je to vlastne akýsi doktorát zo Skialpinizmu, a Tatroznalectva zvlášť...

Martin Bartoň