Nízke Tatry

Možno posledná moja pásovačka v sezóne, lebo začiatkom marca už treba za snehom chodiť dosť ďaleko a vysoko. Verejné spoje takmer nepoužiteľné a aj miesta, kde sa dá naskočiť do lyží (takmer) od parkoviska, sa míňajú rýchlejšie ako teplé rožky. A už sa dá aj inak v lesoch vybúriť. Zároveň ma však už dlho láka Starobocianska dolina, teda najmä prístup cez ňu, cez Bocianske a Kumštové sedlo na hrebeň Nízkych Tatier. Ústie má vysoko, vedie na západ, od severu je pritienená, to by malo íííííííísť! Aj tak je a keď padla dohoda a oplati

Sobota, siedmy marec, vyrazili sme do mierneho mrazíku z parkoviska P1 v Jasnej, smer Sedlo Poľany. Obloha gýčovito čistá, očakávaný úpek na južných svahoch. Severy vraj v top podmienke, uvidíme cestou hore. Plán bol okúsiť a zlyžovať takto zrána aspoň jeden juh niekde pod Kotliskami, potom pred páľavou utiecť do Derešských kotlov. Nakoniec to bolo mierne inak, ale nevadilo, aj keď nás mierne upieklo, poniektorých aj celkom na mäkko. A 2000 výškových je vraj celom dosť na takú prechádzku – no čo ja viem? Každopádne podobný nápad, ako sa dosať na

Prišla neodolateľná ponuka, že Ďumbier z Trangošky je istota! Ale že len v nedeľu, lebo v sobotu bude hnusne. Bolo síce aj v nedeľu, keď sa Červený Šíp za vytrvalého sprchovania bystro driapal hore dolinou, ale keď ulovil predposledné miesto na zákrute, tak bolo všetko oukej, lebo sporivá slovenská dušička od radosti zapišťala, že nemusí platiť parkovné. A skočila lyžiarkami rovno do poštrkovanej mláky pod Zázvorom. Ale od Zázvoru už sa dalo! Skoro ako od parkoviska, a to sa teraz cení! Pásy začvachtali v mokrom firne, zaradili sa do šóry podobne

Krásna „jarná“ sobota, posledný deň februára. V kotlinách a dolinách ráno primrznutô a snehu už dávno „nula celá nič“, to isté v tej hlbokej cestou z Partizánskej Ľupče na Magurku. Len medzi chalupami na Magurke trošku ľadu, ale dalo sa v pohode. Na kopcoch nad Litovskou Lúžnou už nad nulou a obloha čistomodrá. Okolo ôsmej sme parkovali v pohode kúsok pod chatou Magurka, vyniesli lyže na chrbtoch kúsok nad odbočku zelenej značky v spodnej časti Viedenky a už sme pásovali proti prúdu potoka: po vyšmýkanom, zatiaľ zamrznutom, šírkovo aj na z

Hneď na úvod – nedá sa od parkoviska! Ale má snežiť, po ceste to pôjde. Lebo na valentínsku sobotu bolo hlásených málo oblakov, žiadny vietor (ani hore!) a teplota tak do -6. Nemohol som odolať ponuke na odvoz, sám to mám z domu priďaleko. Do soboty rána síce na predpovedi pribudli oblaky, inak ale nič, tak v aute všeobecný optimizmus. Ten sa ale cestou dooooosť rozplýval. No už nebolo cesty nazad. Tak v Šumiac – city sme oferovali tri Eurá parkovného a našli sme hádam posledné miesto pod rampou. Tí, čo potom zaparkovali nad rampou, doooosť draho obiš

Prvý februárový pondelok bolo hlásené posledné okno ako – tak pekného počasia, aj to len vo väčších výškach. Na väčšine územia sa váľali nízke mraky a hmly. Lenže namlsaní nedeľnou Mengusovskou dolinou ( TU ), nechcelo sa nám v mlieku plávať. Skituristicky populárne kopce nad Liptovskou Tepličkou sa síce zdali dosť vysoké, ale rozhodli sme sa až cestou a dobre sme spravili. V Tatroch už podľa výhľadov z auta nebolo také ažúro ako v nedeľu. Aj cestou sa po kotlinách váľali kadejaké sivoty, našťastie už v podhorí Kozích chrbtov nič, na

...lebo niečo podobné som asi naposledy zažil na konci nonstop prechodu hrebeňa ( TU ) vo víchrici a s poriadne rozmočenými nohami. Pritom na sobotu 10.1. bola predpoveď relatívne dobrá – mrazy aj vietor mali dočasne povoliť, aj mraky sa mali postupne rozpúšťať. No máš vidieť! Všade pekne, len just na nízkotatranskom hrebeni mlieko plnotučné. To by ale až tak nevadilo. Najmä som si veeeeľmi naivne myslel, že po ostatnom snežení sa na hrebeň niečo ulepí. Máš ho vidieť po druhý raz! Pod pásmi buď ľadová rašpľa, alebo tráva, alebo kamene, alebo ak neb

Začiatkom januára (4.1.), keď je vo Vysokých Tatrách ešte plnka, treba vyraziť za snehom niekam mimo. Liptovská Teplička je pre obyvateľov Podtatranskej kotliny jedným z ideálnych miest pre podobné prípady.  Lyžiarske stredisko Smrečiny už je v prevádzke a po nedávnej víchrici sa už podarilo spojazdniť aj hlavný vlek. Nejazdí sa však až celkom hore kvôli svahu vyfúkanému až na trávu. Šliapači mieria popod vleky do úzkej, severne orientovanej dolinky. Tu slno nezasvieti a dá sa šliapať zdola. Pre tých, ktorí by tadiaľto chceli aj zlyžovať dole, ale pl

Fakt som nevedel, ako inak tento okruh nazvať :-) Proste som vyrazil z BB na východ ponad ľavý breh Hrona a po otočke v Dubovej som sa vrátil ponad pravý breh. Samozrejme nie priamo popri rieke, ale kľukatením po cestách v podhorí. Smerom tam cez Ľubietovú a Brusno, smerom nazad cez Ráztoku, Pohronský Bukovec a Hiadeľ. Aj nejaké okresné a lesné asfalty boli, ale nešlo mi o to, úplne sa im vyhnúť – skôr o overenie vhodnosti tej „návratovej“ časti, ktorú som začiatkom leta, pri „zjazde“ dole Horehroním, už nestihol (report TU ). Isteže, dal by sa

Máme tu ďalšie skoro okrúhle jubileum – tínedžerka Stíhačka oslavuje 15 rokov, a keďže už teda „môže“, rozhodla sa, že nás všetkých poriadne posexuje. Je to proste nevybúrené decko rozvedených rodičov, o ktoré sa stará jej adoptívny otec Juraj T. – a ten zjavne jej výchovu moc nezvláda, lebo také počasie si na nás tá zákeráčka objednala, že viacerí prihlásení sa zľakli a radšej neprišli. No ale zas – zažili sme aj horšie, ako hlásila terajšia predpoveď. To je to riziko letného pohybu po chrbte Nízkych Tatier, že? V piatok v Telgá

Dozvedel som sa o tejto cyklotrase (č. 2554) prvý raz v súvislosti s nezmyselným asfaltovaním jej úvodu z Telgártu na Šumiac. Má takmer 90 km, až do Bystrej. Pohľad do mapy: prečo také dlhé úseky po hlavnej? A prečo do Bystrej a nie logicky ďalej na západ? Tak som začal špekulovať. Zámer: z Telgártu na západ, čo najmenej po hlavnej, ideálne do Bystrice. Logistika náročná, treba sa tam dostať, a potom aj domov. Výsledok plánovania: asi 140 km, do kopca menej (3000 m) ako z kopca (3500 m), logicky. Prvým vlakom z BB, štart z Telgártu po ôsmej, posl

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

Tento obľúbený nízkotatranský kopec tu na Vetromagu už máme párkrát, v režime turistickom aj pretekovom (odkazy sú dole pod textom), tak škoda dlho vypisovať. Samozrejme ale treba spomenúť trasu, lebo možností je tam viac a táto tu ešte nie je. Čiže v pláne bol okruh: zo Závažnej Poruby, od vlekov na Opalisku, po žltej Suchou dolinou do sedla Rakytovica, po zelenej traverzom pod Kúpeľ, po modrej cez vrchol dolu do Iľanova a záver popod les nazad k autám. Lebo tentokrát to bol poriadny „družstevný zájazd“, ktorý sa nejakou náhodou podarilo zorganizov

Tento živý banský skanzen blízko Banskej Bystrice je všeobecne známy, aj tu na Vetromagu sme sa oň už párkrát obtreli (odkazy dolu), ale vždy na tlstých gumách. No samozrejme, že tam vedie aj asfaltová cesta a už pár rokov je na nej dokonca aj žiletkársky komfortný povrch, tak nesmie tento cieľ chýbať ani v „žiletkárskej“ sekcii. Cesta je dosť široká, aj dva autobusy by sa obišli, jeden bezpečne obíde aj cyklistu. Výhodou/nevýhodou (podľa počasia a ročného obdobia) je poloha v tienistom lese, slnko na cestu zasvieti len popoludní, priamo od západu,

Vezieš sa cez Donovaly, máš trochu času a už ti lezú na nervy tie kolóny a postávanie na semaforoch? Kúsok nad Motyčkami odbočuješ pri tabuli JERGALY/ŠTUBNE dole z hlavnej, premoceš sa pomedzi chalupy ku úpravni pitnej vody v Jergaloch, k odbočke do bočnej doliny, a o chvíľu už stúpaš po starej asfaltke do osady Môce. Aj takýto môže byť námet na pohodový (aj keď na začiatku strmší), možno štvorhodinový okruh – síce na dotyk rušného strediska cestovného ruchu, napriek tomu väčšinou v tichu lesa, po lúkach a po nie až tak intenzívne navštev