Nízke Tatry

Tento živý banský skanzen blízko Banskej Bystrice je všeobecne známy, aj tu na Vetromagu sme sa oň už párkrát obtreli (odkazy dolu), ale vždy na tlstých gumách. No samozrejme, že tam vedie aj asfaltová cesta a už pár rokov je na nej dokonca aj žiletkársky komfortný povrch, tak nesmie tento cieľ chýbať ani v „žiletkárskej“ sekcii. Cesta je dosť široká, aj dva autobusy by sa obišli, jeden bezpečne obíde aj cyklistu. Výhodou/nevýhodou (podľa počasia a ročného obdobia) je poloha v tienistom lese, slnko na cestu zasvieti len popoludní, priamo od západu,

Vezieš sa cez Donovaly, máš trochu času a už ti lezú na nervy tie kolóny a postávanie na semaforoch? Kúsok nad Motyčkami odbočuješ pri tabuli JERGALY/ŠTUBNE dole z hlavnej, premoceš sa pomedzi chalupy ku úpravni pitnej vody v Jergaloch, k odbočke do bočnej doliny, a o chvíľu už stúpaš po starej asfaltke do osady Môce. Aj takýto môže byť námet na pohodový (aj keď na začiatku strmší), možno štvorhodinový okruh – síce na dotyk rušného strediska cestovného ruchu, napriek tomu väčšinou v tichu lesa, po lúkach a po nie až tak intenzívne navštev

Mal to byť ďalší skupinový pobeh typu „huspeninový pes“, ale som z neho vycúval s výhovorkou, že som dáky chorý. Lenže som ráno nečakane predbehol budík a vstal akýsi svieži, tak že predsa skúsim. A znovu som sa išiel skryť pred hnusným severákom a ľadovými prehánkami na južné svahy. Takže som zase s radosťou využil križovanie rýchlikov, ktoré na seba čakajú v Harmanci – jaskyni, podobne ako nedávno . Akurát som sa rozbehol presne opačným smerom: do Uľanky a do Starohorských vrchov. Cez osadu Piesky, ponad Baláže, cez Priechod do Slove

Po náročnej sobote bolo si treba nedeľu aj užiť a nohy vytriasť, samozrejme najlepšie niekde von, vo voľnej krajine. Naschvál nepíšem „v prírode“, lebo toto boli skôr také poľňačky v agrárnom podhorí. Ružomberok má väčšina ľudí asi zaradený v nie veľmi estetickej kolonke, ale už jeho najbližšie zázemie, to je niečo úplne iné. Aj keď papierenský komín sa tam pchá do panorám z každej strany. Počasíčko zato vyšlo druhú aprílovú nedeľu ako lusk, traja zmrznutí sa k nám ešte len chystali. Ráno síce bolo štipľavo svieže, no na svahoch v

Liptovská Teplička bola kedysi dávnejšie známa lyžovačkou na vleku s dobrými parametrami svahu. Lyžovačka v tejto odľahlej obci medzi Nízkymi a  Vysokými Tatrami bol dobrý tip. V obci sa pomaličky začínal rozvíjať turizmus, teda aspoň nejaký náznak v spojení s lyžovaním. Potom sa stala taká vec, že obec predala lyžiarkse stredisko veľkému investorovi s prísľubom ďalšieho rozvoja. Investor, veľká firma vlastniaca aj neďaleké veľké lyžiarske strediská vo vyšších horách však namiesto očakávaného rozvoja a investícií stredisko zavrela... Dnes u

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov 

Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Kozie chrbty, malý horský hrebeň medzi Popradskou kotlinou a údolím Hornádu. Učupený medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, malý veľkosťou ale veľký a nedocenený svojím významom... Toľko základné info k lokalizácii našej polohy. Kopčeky nad Popradom sú v podstate akousi náhradou za park, ktorý by ste v tomto meste márne hľadali. To, čo ale v meste nie je, je bohato k dispozícii v neďalekej Kvetnici a okolí. Parkujeme na Visovej. Cestnom sedle v smere od Popradu do Spišského Bystrého (Kubachy) Na pravej strane cesty v smere od Popradu je miesto pre parkovanie p�

Nie je to tak dávno, čo sme sa prvýkrát zatúlali s lezečkami a lanom na Machnatô. Lezecká oblasť v srdci Demänovskej doliny je (nielen) Liptákom dobre známa. Svoju históriu píše už niekoľko desiatok rokov a vyrástli v nej celé generácie milovníkov vertikálneho baletu. Pre nás to však bolo niečo nové. Naklusali sme plní nadšenia, bez patričnej prípravy či znalostí miestnych pomerov. Zorientovať sa v množstve sektorov a ciest bez sprievodcu bol však pre nás tvrdý oriešok. Len zlomok línií má pri nástupe svoje označenie a správne odhadnúť obtia

Aj keď som v ústrety poslednej marcovej nedeli znovu rozmýšľal nad bicyklom, nedalo mi odmietnuť ponuku pomôcť vyťažiť auto. A aj keď vraj pôvodná idea bola smer sever, až kamsi do Poľska, nakoniec som sa s úžasom viezol smer juh. Aj tak dobre, nemusel som sa o nič starať, len šliapať. Po teplom týždni znovu boli na víkend samozrejme ohlasované fronty a poriadne ochladenie, takže v očakávaní betónového firnu sme začali (skoro) od parkoviska. To bolo samozrejme totálne prázdne (7 Evri na deň), lebo popri ceste útulné parkovacie miestečká zadara. Len

Kde bolo, tam bolo, ukázala sa pekná sobota, prvá marcová - prvá pekná ani neviem odkedy. Aj keď po teplých pracovných dňoch prituhlo, snehom na severných svahoch to hádam moc neublížilo. No nevídali! A ešte aj model na fotky sa našiel a bolo treba poobzerať zas niečo nové, tak sa išlo – objavovať. Lebo na Magurke sme ešte neboli, aj keď každý iný už určite hej. No a čo? To je ťažko, bez auta sa tam dostať... Teraz bolo k dispozícii, aj s reťazami dokonca. Čo k dispozícii nebolo? Znalosti o prístupe a o stave cesty. Tak sme reťaze nechali v ku

Donovaly - Šumiac Prvýkrát sa mi táto myšlienka dostala do hlavy pri rozhovore s bývalým náčelníkom Horskej služby na Donovaloch. Spomínal, ako mal Gipsy v pláne prejsť tento prechod, no kedže sa večer spolu opili vínom, prechod sa neuskutočnil a Gipsy sa vracal domov autobusom. Túto zimu som celkom pravidelne navštevoval okolie Prašivej a Chochúľ, a raz som si bol prejsť úsek od Veľkej hole po Kotliská. Podmienky na hrebeni boli naozaj výborné. Skoro po každom návrate z hrebeňa domov som spomenul, že by sa dal ísť nonstop. Zima rýchlo išla, keď sa

Nedeľa mala byť krajšia ako sobota a malo sa ísť na Magurku. Nevyšlo ani jedno ani druhé, ale nevadilo až tak. Skončili sme (a samozrejme predtým aj začali) opäť raz na Prievalci, kam je teraz z Liptovskej Lúžnej dobrá, rovná, ale čím vyššie, tým viac ľadová cesta. Čerstvý poprašok na povrchu ale ujazdený, tak sa dá aj bez reťazí hore dostať. Široká je cesta tiež dostatočne - na parkovanie popri mantineloch, vysokých aj meter. Lebo na parkovištiatku hore pri vysielači je miesto vyhrnuté tak na tri autá. Potom už na lyžiach - začiatok cesty hore les

Rozmlátené kúpele v Korytnici po výdatnom snežení zavalené bielou masou, našťastie cesta až po otočku autobusu čerstvo prehrnutá a aj parkovisko pre pár áut upratané - v duchu ďakujeme domácim. A skáčeme do lyží hneď tam pri rampe a ešte viac sa tešíme, keď vidíme, že stopa po modrej značke smerom do Hiadeľského sedla je predupaná. Zato ale fest hlboko, miestami skoro po kolená koľaj. Tak ju s vďakou a piesňou na perách leštíme – najskôr pomedzi hororové kulisy zvyškov kúpeľných domov, potom krásnym, zasneženým lesom, v ústrety nepozn