Vianočná rozprávka prašanová, spod Kečky

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  tomu národu ulahodila, ktorý ju tak úpenlivo stále prosí a s úlitbou jej dary velebí.

A bolo to noc po Kračúne, keď Zubatá ustala a drak Severák dofučal. Keď vianočné pľušte ešte len v zloprajných veštbách boli, keď povetrie mrazom líca opaľovalo a žiarivé slnko aspoň na krátky deň na bielej perine zaiskrilo sťa Alžbetkine oči. I vybral sa junák z rodu udatného do hôr slnko pozdraviť a Perinbaby dary velebiť.

V torbičke na chrbte len skromnú poživeň nesúc si, vydal sa on na cestu za rána z dedinky Mistríkmi volanej, pod bielou perinou driemajúcej. Prebíjal sa úporne záľahou snehovou, chodníček prešliapávajúc či temným lesom, či vo dva razy aj hlbokými tieňmi dolinky Krivô, až kým v diali neuzrel vzchádzajúcim slnkom vrcholce velikánov stromových ožiarené, ktoré sťa majáky v hlbokej noci vyviedli ho ta hore na poľanu, kde čarovná chalúpka pod Kečkou sa krčí. Tam pri nej po prvý raz Perinbabe vďaku vzdal, v iskrivom snehu čarovné znaky zanechajúc.

I pobral sa potom od chalúpky ďalej - v smery tie, z ktorých každé ráno deň sa rodí a slnko vzchádza, aby aj na šíravách pod Handliarkou svoje vďakyvzdania a prosby zanechal, magickými čiarami do snehu načiarané zapísal, žeby Perinbaba aj z iných sveta strán dobre videla, ako si ju uctieva a dary snehu pre svoj ľud vyprosuje.

Čiaral tam on do úmoru krížom - krážom! A keď aj posledné magické čiary do hebkého bieleho páperia vpísal, to už sa nebeským putovaním znavené slnko k obzoru klonilo. Tak aj on, ukonaný, v posledných hrejivých lúčoch na čistinke pod ozrutným stromiskom na chvíľu spočinul, skromnej stravy pojedol i pobral sa domov napokon, tou istou cestou, akou na hory vyšiel, s dielom svojím vykonaným navýsosť spokojný, úfajúc snažne, že Perinbaba jeho prosby vyslyší a ľud svoj oddaný dlho a prajne bielou perinou prikrývať bude, až kým zjari i ona nezľahne do nej na odpočinok spravodlivý.

A že junoš do chalúpky rodnej zdarne doputoval, tak bol už len zvonec a vianočnej rozprávky šťastlivý koniec. Celú ju bedlivo vypočul a pre pamäť ľudu po snehu bažiaceho na poriadok zapísal

Rišo Pouš - Podfatranský