Kozí direkt z Visovej

Kozie chrbty, malý horský hrebeň medzi Popradskou kotlinou a údolím Hornádu. Učupený medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, malý veľkosťou ale veľký a nedocenený svojím významom...

Toľko základné info k lokalizácii našej polohy. Kopčeky nad Popradom sú v podstate akousi náhradou za park, ktorý by ste v tomto meste márne hľadali. To, čo ale v meste nie je, je bohato k dispozícii v neďalekej Kvetnici a okolí.

Parkujeme na Visovej. Cestnom sedle v smere od Popradu do Spišského Bystrého (Kubachy) Na pravej strane cesty v smere od Popradu je miesto pre parkovanie pár áut. Prejdeme okolo rampy a už po asi sto metroch z lesnej cesty odpočujeme na cestičku vľavo strmo hore.

Lesných ciest je tu pomerne dosť. Pred pár rokmi túto oblasť postihla silná veterná kalamita ako už ináč následovaná kôrovcom... Trošku sa to tu presvetlilo a po harvestoroch ťahajúcich drevo ostali ťažobné linky vedúce po spádniciach. Jednou takouto pokračujeme aj v našej túre. Vedie nevýrazným hrebeňom, už je poznačená eróziou a dovedie nás na postupne zmierňujúci sa hrebeň. Ním už vedie krásna lesná cesta s parádnymi výhľadmi na Vysoké Tatry a rovnako na ľavej strane aj na Kráľovú hoľu.

Miestami už stromčekami zarastajúca hrebeňová cesta končíe až na Krížovom vrchu. S dvojkrížom čuduj sa svete. Výhľady stále zajebisté, len my, čo tu chodíme už roky badáme ako mladina naberá na výške. Vy čo by ste chceli ešte zažiť výhľady na Tatry v plnej paráde tak máte ešte pár rokov a potom na nejaký čas bude zase šmitec. Bude treba čakať na ďalšiu kalamitu a to môže trvať. Nové lesy už budú viac premiešané ako tie minulé a tak verím, že aj odolnejšie.

Z Krížového vrchu zase hebeňovou cestou strmo dole, miestami eróznou ryhou do sedla s veľkou lúkou. Tu sa nám teraz ponúkajú až tri možnosti ako pokračovať ďalej, my ideme najkratšou cestou opäť n a hrebeň, pri návrate späť použijeme traverzovú variantu (viď strava)

Na hrebeni sa napojíme na pekný chodníček, miestami je ale ešte poznačený nedávnou zimou s polámanými a vyvrátenými stromčekmi. Idúc chodníčkom miestami náročnejšie orientačnom (nie už pre nás čo sme tu ako doma) sa pripojíme na modrú značku vedúcu zo Spišskej Teplice na Kozí kameň.

Stretávame ešte stádo sŕn idúcich z paše na severnej strane hrebeňa a vychádzajúc z lesa sa opäť ocitáme na chodníku s úžasnými výhľadmi. Týmito miestami nedávno viedla aj trasa terénneho behu Slovenskej ultratrailovej ligy so štartom a cieľom vo Svite.

O chvíľu zas prechádzame úsekom pekného a zachovaného lesa ktorý prežil kalamitu. Pamätám si ako ten les bol cca pred 30 rokmi mladým lesíkom, už vtedy sme tu s kamarátmi jazdili na horských bicykloch.  Vychádzajúc z neho sa už dostávame do záverečnej fáze výstupu. Opäť výhľady a následuje záverečný výšvih na Kozí kameň najvyšší vrchol Kozích chrbtov.

Na tento pekný vyhliadkový vrchol sa častejšie chodí z neďalekej Lopušnej doliny. Pekné výhľady na VT nie sú priamo z vrcholu ale z hrebienku kúsok od vrcholu smerom k sedlu Tabličky (Lopušná dolina)

Po pauze na vrchole sa späť vraciame rovnakou trasou so spomínanou traverzovou variantou v strednom úseku. Bolo by možné ale aj pokračovať do Lopušnej doliny, Vikartoviec alebo po modrej do Spišskej Teplice.

Celá oblasť Kozích chrbtov spolu s Babou a Bôrikom nad Svitom ponúka obyvateľom miest Poprad/Svit výborné možnosti na aktivity v prírode v prípade že VT, NT alebo Slovenský Raj nie sú v podmienke prípadne na túry do týchto končín nie je dosť času. Dá sa tu nájsť viacero značkovaných chodníkov ale aj množstvo chodníčkov, zvážnic či ťažobných rýh rôznej kondície...

Je to taký raj pre milovníkov prírody z neďalekých miest ktorého najväčším benefitom je hlavne blízkosť. Sme za neho vďační aj keď kvalita infraštruktúry by určite mohla byť výrazne lepšia a zároveň by nebola  nejakou prekážkou pri hospodárení v lese.

Pripomínam ešte, že časť Kozích chrbtov, ktorú tvoria Mestské lesy Poprad je už verejne správcom vyhlásená prioritne ako rekreačná oblasť a lesohospodárenie v nej už má plniť iba udržiavaciu funkciu.

Martin Bartoň