Cez Širokú a Lukovú dolinu na Chopok.

Širokú dolinu som si vybral v snahe dostať sa pod severné zrázy Chopku a prejsť sa namiesto zjazdoviek pokojnou zasneženou krajinou. Horná časť, resp. odnož Luková dolina je dostupná z lanoviek. Dolnú časť som doteraz nepoznal a tak som vyštartoval podľa mapy z parkoviska v lokalite Lúčky v Demänovej. Zámer dostať sa priamo popri potoku do Lukovej doliny sa nevydaril, keď ma jediná lesná cestička, ktorú som objavil, odviedla späť k zelenej značke. Vôbec mi to však nevadilo, z rozplývajúcej sa hmly začalo vykúkať slniečko a romanticky zasnežená dolina sa predvádzala v najkrajších šatách.

Hneď nad pásmom lesa som znova zabočil doprava a cez výrazný chrbát (podľa mapy Konská hlava) dosiahol Lukovú dolinu. Hmla sa lenivo prevaľovala a ako na nejakom premietaní mi striedavo odkrývala zabielené a lyžiarmi pokreslené zrázy Chopku, Konského grúňa, či okolitých hrebeňov. Vybral som si najľahšiu trasu na hrebeň východne od Chopku a vystupujúc z oblakov obdivoval hitparádu výhľadov. Na chate boli davy a nekonečne pomalá rada na občerstvenie, po 4 hodinách brodenia v hlbokom snehu však oddych padol veľmi dobre. Z vrcholu som zlyžoval tou istou trasou, najprv po hrebeni na východ a potom do kotla Lukovej.

Druhý výstup za hustej hmly som viedol len pomocou intuície cez Školský žlab. Pri lyžovaní som tentoraz vyskúšal Meteorologický žlab, resp. terén vpravo od neho (pri zjazde). Boli tam viditeľné odtrhy lavín a v strmej strednej časti ešte pomerne málo snehu. Prašan bol už miestami dosť rozjazdený a menil sa postupne na zmrznutý sneh s doskou navrchu. V nižších polohách, hlavne v lese bol však ešte príjemný a hlboký sneh. Na zvyšok zjazdu nadol Lukovou dolinou som využil vyjazdenú stopu až do strediska.

Juraj