Cez Alpy do nemocnice II

02.07.2005    98km * 6:06hod * 16km/h

tschuuu! Nad ránom bola pekná kosa. Zo spacáku mi len nos trčal. A ešte keď naň padla rosa... No lepšie ako keď som sa potil na pobreží. Hrozne dlho sa balím. Kým nevyšlo slnko zpoza kopca, tak bolo chladno. No nevadí, teším sa na tých 14km hore na najvyšší bod mojej trasy.
A nebolo to hocijakých 14km. Idem už len ponad les. Ten tu siaha vyššie ako u nás v Tatrách. Aj lúky siahajú vyššie. Vlastne sú to celkom iné hory. Predbieha ma zopár cyklistov, míňam opustenú kedysi asi dedinku, raz je teplo, o chvíľu zase zima a pomaly prichádzam hore. Naozaj pomaly:) ešte si pešo vybehnem na Cime de la Bonette 2860, spráskam nutinu, zopár sušených sliviek, dám vetrovku a prášim tých 24km dolu do Jausiers. V zjazde ešte doťahujem špice vzadu, lebo sa furt povoľujú a robí sa osmička. Normálne som pri ceste videl svišťa. A ušiel, až keď som bol, podľa mňa už dosť blízko. Akože o tom, ako je tu krásne, o tých výhľadoch na hory kam len oko dovidí ani nepíšem. Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, takže zbaľte si všetky svoje srandy a choďte sa tam pozrieť. Neodkladajte to na inokedy, bo tak to budete odkladať furt a nakoniec nič z toho.
Z Jausiers idem tak pohodovo popri rieke pod Col de Vars 2109. No keď sa to raz začalo dvíhať, tak to nie a nie prestať celých asi tak 13km. Nenormálny výpek tam bol..., ale ako každý kopec, aj ten sa dá. Stretol som Čechov, jak si fičia dolu. Rovno celý zájazd. Bus ich vyvezie hore a oni sa potom len spustia dolu. No coment... Takto nechcem dopadnúť. Hore si dávam horalku, pár strúčikov cesnaku, fotím sa a tu som kúpil aj pohľadnicu, ktorá došla domov práve v deň, keď som ja už vo švajcu rovnal zvodidla:)

Inak cesnak musí byť. Bez cesnaku nejdem nikam na hory. Určite lepšie jak dajaké tabletkové vitamíny. No ale dosť cesnaku, bo už ma páli huba a teraz 19km dolekopec do Guillestre. V každej severnej doline je tu nejaké zimné stredisko. Aj tento Vars, čistý brutal. V Guillestre je krásne. A tie francúzske bagety sú perfektné. Neviem sa ich najesť. Pripínam si to dozadu pod gumičku a idem na Col d Izoard, že sa niekde cestou zložím. Mám už hlad a tak si trhám a trhám z tej bagety. Joj ale bola fajna. Kým som došiel do spálne, tak som polku zjedol. Dnes je spálňa full comfort. Hneď pri rieke, z cesty ma nevidno a je tu hromada suchého naplaveného dreva, tak šetrím plyn, ale zato si poriadne precvičím čistenie ešusu. Na večeru sú cestoviny v bujóne. Plus ten kúsok bagety, ktorý som nestihol zjesť cestou. Umyl som sa, opral si a skvelý deň za mnou.



03.07.2005    64km * 4:22hod * 14,4km/h

Na Izoard mi ostáva ešte 14km. Je to fajna makačka, ale stojí zato. Idem popri skalných vežiach vystupujúcich zo sute, fotím sa pri tom známom pamätníku zakladateľov Tour, či koho a zaraz som hore. Cesta je popísaná z Tour a hore je také malé múzeum o histórii Tour de France.
Spustil som sa do Briancon. Chcem si opäť kúpiť bagetu, ale je nedeľa, takže je pozatvárané. A aj tak nemôžem nájsť championa. Potrebujem dobiť batériu do foťaku. Idem do Mc Donalda. V pohode si to tu môžem nabiť. Tak si zo slušnosti dávam aspoň hamburger. Ten najlacnejší za 1,75 euro. Samozrejme, že je to aj ten najmenší a jeho veľkosť ani zďaleka nie je úmerná môjmu hladu. Ale ta čert ho ber! Kysnem tu ešte ďalšie 2 hodiny, kým sa to dobije. Dnes to je na figu. neskoro som vyrazil, je pol 4 a ešte mám len 40km. A už som aj hladný. Chcelo by to ešte takých 10 jednohubkových hamburgerov:)
Z Brianconu som sa dnes už veľmi nepretrhol. Ešte aj spŕchlo a mne sa nechce, tak zopár km pod Col du Lautaret 2058 si vravím, že na dnes stačilo. Spím za takým opusteným domom pod úžasnou skalnou vežou. Aj voda, všetko.... spálne tu majú parádne.


04.07.2005    106km * 6:34hod * 16,1km/h

Zrána idem pekne zostra. Chytil som chlapíka s lýtkami kulturistu a držím za nim slušné tempo až na Col du Lautaret 2058. Je to zo spálne asi 8km. Teraz sa treba rozhodnúť, čí isť na Alpe d´Huez, či nie. Je to dosť zachádzka a potom by som musel opäť na Lautaret z druhej strany, takže idem rovno hore na Col du Galibier 2645. Ešte 8km hore. Opäť mám svižné tempo, takže som raz-dva hore. Je tu hmla a chladno, ale aj tak, obligátne foto, pokecám s francúzskymi cykloturistami, čo idú do Nice a potom skvelý zjazd do Valloire. Tu som stretol dvoch chalanov zo Slovenska. Konečne moja najobľúbenejšia reč. Stavajú tu hotely. Keď im vravím, že idem na Col du Iseran 2770 k talianskym hraniciam, tak oni na to, že úprimnú sústrasť. Srandisti...:) Tu vo Valloire je asi nejaký zraz jazdcov na terénnych štvorkolkách. Poblud veľa ich tu je. A štvorkolky snáď všetkého druhu.
Odtiaľ len kúsok na Col d´Telegraphe a pokračujem v zjazde serpentínami do St. Michel 715. Začína pršať, tak si dávam pauzu pod mostom a o chvíľu prichádza Francúz, ktorého som stretol ešte pred Galibierom. Ide do Benátok. Kecáme, čo nám angličtina dovolí a potom aj spolu chvíľu ideme ďalej v daždi. Pred Modane sa zosunul svah, tak obchádzka vedie cez kopec. Taký malý asi 4km hore a potom dolu. Pokračujem ďalej do Lanstebourg pod Col du Iseran. Chlapík tvrdil, že ešte dnes môžem dôjsť až hore a že tam je taká búda, kde môžem prespať. Veľmi tomu, že tam dnes dôjdem neverím a mám pravdu. Dochádzajú mi sily, som hotový, nemám kde spať a ešte aj prší. Ale mám mlieko, čo som si kúpil, a teším sa, že si uvarím krupicu. Tak idem rezignovane slimačím tempom ďalej, samozrejme, že zas do kopca a hľadám spálňu. A taký parádny senník som našiel, že až. Varím krupicu s ovsenými vločkami. Naschvál ju robím fest hustú. Ale zas až takú hustú som nechcel. Nieže sa nedá miešať, ale ledva do nej zapichnem lyžicu. Mám betón. A ten prihorený hrniec už ani nevládzem zjesť. A šak čo, neprišiel som sa tu predsa vykrmovať dobrotami, len tak trocha. Už len nájsť miesto, kde nezateká a zaliezť do spacáku.



05.07.2005    163km * 8:39hod * 18,8km/h

Po 5km v mestečku na teplomeri vidím, že je len 9 stupňov. A to som ešte dole. Do sedla je ešte 28km. Spočiatku ok, no posledných 13km hotová smrť. Zima ako čert, vietor. Aspoň vidím ľadovce. Kým som došiel hore, tak mi v tretrách skoro odmrzli prsty a členky. Ináč v palcoch na oboch nohách som mal mravce ešte asi 2-3 týždne doma. Hore sa veľmi nezdržiavam, bo je tu taká kosa, že až. Obliekam si takmer všetko, čo mám, no aj tak mi je hrozná zima. Už viem, že trebalo zobrať návleky na tretry a zimné rukavice. Spúšťam sa bezmála 50km do 900mnm. tu je už prijemne teplo, tak si to poriadne vychutnávam a dávam si obedík. Dnes mám čokoládu a cesnak. Dobre mi to padlo. Na Bernardína 30km hore som vyletel ako šíp. Šlo sa mi ozaj perfektne. Ako keby som ani nemal brašne. Vychutnávam si parádne pohľady do údolia, ktorým som sa spustil z Iseranu. Je to paráda. teraz keď si na to spomínam, až mi mráz behá po chrbte. boli to skvelé chvíle... zo sedla sú výhľady na ľadovce. Myslím, že je to už skupina mt. Blancu. Neviem sa nabažiť, hoci ani tu nie je najteplejšie. Opúšťam francúzsko a zjazd ma privedie už do Talianska. Ešte si kúpim dve francúzske bagety a môžem pokračovať. Francúzsko je úžasné: hory, mestá, jazerá, spálne, bagety...

Ten zjazd do Talianska je skvelý. Opäť nejakých 50km z kopca až do Aosty. Prechádzam popod masív Blancu, tak ten najvyšší kopec tam hore bude asi on. Úžasné pohľady... V Aoste som stretol Jana. Chalan zo Zvolena, čo tu pracuje. Bol taký rád, že ma vidí, a že môže pokecať. Spoznal ma podľa vlajky. Za Aostou smerom na grand st. Bernard 2488 som našiel fajn miesto.  Jabloňový sad s perfektným výhľadom na hory. Sú tu postrekovače, tak dúfam, že ma to ráno nepokropí. Idem variť a varič celý rozpadnutý. Tak už aspoň viem, ako sa skladá.  Je 22:30, keď idem spať a ráno ma čaká 30km dokopca. Miestny cyklista vravel, že je to pohoda. no ved uvidím...



06.07.2005    78km * 4:51hod * 16km/h

Bola by to pohoda, keby som vládal. Dnes som rozbitý. V poslednej dedinke pod sedlom začína pršať. Našiel som opustenú garáž, tak tam posedím. Musím sa najesť, bo fakt nemôžem ďalej. Horalky, bujón, hrozienka. Bujón pomohol, no stále je to bieda. Ešte 14km horekopec.
Hore na hranici je pár obchodov. Pri jednej reštaurácii hrá taká príjemná hudba, ktorú keď začuješ, tak ti nemôže napadnúť nič iné len švajčiarsko. Nie je ani veľmi zima. Spúšťam sa do 1600 a tu začína pršať. Zrazu je nenormálna zima. Kúpil som si 5 tabuliek švajčiarskej čokolády a 2 sú hned vo mne. Asi hodinku ešte sedím dnu v tej benzínke, aby som sa ohrial. Opäť som si obliekol všetko, čo bolo v brašni s oblečením. A to bola asi chyba, lebo zaraz mám v tom daždi všetko oblečenie do nitky mokré Je mi zima, nemám to kde usušiť, vidím prd a nie hory. Všade mraky a voda mi špliecha do tváre. Sen každého cykloturistu... Ani žiadna opustená stodola, seník, nič. Rezignujem a ponížene idem do hotela. Najlacnejší v Martigny. Mám to aj s raňajkami.
Rozhodol som sa trochu pozmeniť trasu. K tete Ivete to mám asi 200km na sever. Dnes je streda, volal som jej, že v piatok večer som tam. Uvidíme. Zo švajčiarska som zatiaľ videl len mraky, dážd a zimu. No a ešte hotel...



07.07.2005    205km * 8:38hod * 23,7km/h

Poriadne som sa naraňajkoval. Zjedol som všetko, čo mi chlapík doniesol na stôl a ešte som si aj naviac vypýtal, paráda...
Chcel som, že dám stovku a zajtra ďalšiu. Po pár km však začal nenormálny protivietor, zima a neskôr aj dážď. Tak som šiel furt, aby mi nebola zima. Po 90km 2 čokolády na obed a ide sa ďalej.
V ten deň som nakoniec došiel až k Ivete. Celkom 205km, z toho dobrých 160 v riadnom daždi. Na teplomeri som zazrel, že bolo len 11stupňov. Mal som trochu obavy, ako prejdem cez Friburg a Bern, ale je to pohoda. Všade, aj v meste na križovatkách sú cyklochodníky, šoféri ohľaduplní, žiaden problém s orientáciou. U tety musím trochu síl pozbierať.

10.07.2005    73,5km * 3:35hod * 20,4km/h

Po dvoch dňoch naberania síl som sa pobral ďalej smerom na Zürich. Pohodička na cyklochodníku, opäť trochu spŕchlo, som celý stuhnutý... musím sa dostať opať do rytmu. Idem cez nudný švajčiarsky vidiek. Všetko upravené. Podľa mňa to s tým až preháňajú. Tu je lúka presne odtiaľ-potiaľ, tráva je vysoká presne 10,25cm, obylie je zasiate podla pravítka...
    Idem z kopca, ľavotočivá zákruta, asi tak 40km/h, zrazu šmyk, snažím sa korigovať... a potom už nepamätám. Už len také útržky zo sanitky, čo som si myslel, že sa mi sníva, potom si matne spomínam, ako ma prekladajú z vozíka na vozík, potom do ct-cka, zafixovany krk, ešte im to tam troška preistotu povraciam... Bolí ma hlava, neviem, kde som, aký je deň, čo sa stalo, som riadne vymletý... Keď som sa už riadne zobudil, dávam si všetko dokopy. Nuž, asi som ten šmyk neudržal. Radšej som to všetko ubrzdil hlavou. Našťastie som mal práve prilbu. A toľkokrát som si hovoril, že načo so sebou tú starú haraburdu ťahám. Aspoň mi nepálilo vo francúzsku na gebulu. Zdá sa, že je dobrá aj na čosi viac. Praskla. Ani si nechcem predstavit, čo by bolo, keby bol ten náraz bez helmy, či by som to prezil?! Ct ok. Silný otras mozgu a pár odrenín. Síce si to nepamätám, ale podľa toho, kde som odretý, sa zdá, že väčšinu nárazu zobrala hlava. Čo teraz? Telefón tete, bus domov a koniec cesty. asi 3-4 týždne potom mám ešte závraty.


Záver

    Som rád, ak ste moje zážitky dočítali až do konca. Snáď ste nezomreli nudou.  Moja cesta síce nedopadla podľa plánu, ale už viem, že je hlúposť všetko plánovať. Najdôležitejšia je chuť niečo nové vidieť, chuť šliapať do pedálov, skúsiť, čo vydržím, odrieknuť si pohodlie domova... Čakal som, že to bude ťažké, najmä fyzicky, ale bolo to ešte ťažšie. Ísť do týchto kopcov takto nalozený je makačka, ale tie zážitky stoja za to. Bol som špinavý, unavený, hladný, nikdy som nevedel, kde budem tú noc spať, bola mi zima aj horúco, pery mi popraskali do krvi... ale hlavne som bol ten najšťastnejší človek, ktorý prežíval jeden zo svojich veľkých snov. A ak si teraz aspoň jeden z vás povie, že podnikne niečo podobné, tak stálo zato to opísať. Ja už viem, čo budem robiť budúce leto, splním si svoj ďalší cyklosen...:)

Marián Surničin